önöktől

From Wiktionary, the free dictionary
Jump to navigation Jump to search

Hungarian[edit]

Etymology[edit]

ön +‎ -ök +‎ -től

Pronunciation[edit]

  • IPA(key): [ˈønøktøːl]
  • Hyphenation: önök‧től

Pronoun[edit]

önöktől

  1. ablative plural of ön