ogry

From Wiktionary, the free dictionary
Jump to navigation Jump to search

Karaim[edit]

Etymology[edit]

From Proto-Turkic *ogrï.

Noun[edit]

ogry

  1. thief

References[edit]

  • N. A. Baskakov, S.M. Šapšala, editor (1973), “ogry”, in Karaimsko-Russko-Polʹskij Slovarʹ [Karaim-Russian-Polish Dictionary], Moscow: Moskva, →ISBN

Polish[edit]

Pronunciation[edit]

Noun[edit]

ogry m animal

  1. nominative/accusative/vocative plural of ogr