bezhlučný

Czech

Etymology

bez + hluk + -ný

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈbɛzɦlut͡ʃniː]

Adjective

bezhlučný

1. noiseless, quiet, silent

Declension

Declension of bezhlučný (hard)

singular
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	bezhlučný		bezhlučná	bezhlučné
genitive	bezhlučného		bezhlučné	bezhlučného
dative	bezhlučnému		bezhlučné	bezhlučnému
accusative	bezhlučného	bezhlučný	bezhlučnou	bezhlučné
locative	bezhlučném		bezhlučné	bezhlučném
instrumental	bezhlučným		bezhlučnou	bezhlučným
plural
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	bezhluční	bezhlučné		bezhlučná
genitive	bezhlučných
dative	bezhlučným
accusative	bezhlučné			bezhlučná
locative	bezhlučných
instrumental	bezhlučnými

See also

• tichý

Further reading

• “bezhlučný”, in Příruční slovník jazyka českého (in Czech), 1935–1957
• “bezhlučný”, in Slovník spisovného jazyka českého (in Czech), 1960–1971, 1989