močiť

See also: mocīt and močit

Slovak[edit]

močiť impf

Conjugation of močiť (class V, pattern robiť)

indicative	singular			plural
infinitive		močiť
present active participle		močiaci
past active participle		—
passive participle		močený
l-participle (m./f./n./pl.)		močil, močila, močilo, močili
transgressive		močiac
gerund		močenie
indicative	first	second	third	first	second	third
present	močím	močíš	močí	močíme	močíte	močia
past (m./f./n.)	močil som močila som močilo som	močil si močila si močilo si	močil močila močilo	močili sme	močili ste	močili
past perfect (m./f./n.)	bol som močil bola som močila bolo som močilo	bol si močil bola si močila bolo si močilo	bol močil bola močila bolo močilo	boli sme močili	boli ste močili	boli močili
future	budem močiť	budeš močiť	bude močiť	budeme močiť	budete močiť	budú močiť
conditional	singular			plural
conditional	first	second	third	first	second	third
present (m./f./n.)	močil by som močila by som močilo by som	močil by si močila by si močilo by si	močil by močila by močilo by	močili by sme	močili by ste	močili by
past (m./f./n.)	bol by som močil bola by som močila bolo by som močilo	bol by si močil bola by si močila bolo by si močilo	bol by močil bola by močila bolo by močilo	boli by sme močili	boli by ste močili	boli by močili
imperative	singular			plural
imperative	first	second	third	first	second	third
present	—	moč	—	močme	močte	—