stít

See also: stit, štit, štít, and -stit

Czech

Etymology

From Old Czech stieti. Equivalent to s- +‎ tít.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈsciːt]

Verb

stít pf (imperfective stínat)

1. alternative form of setnout

Conjugation

Conjugation of stít

infinitive stít, stíti active adjective sťavší , setnuvší verbal noun stětí, setnutí passive adjective sťatý, setnutý present forms indicative imperative singular plural singular plural 1st person setnu setneme — setněme 2nd person setneš setnete setni setněte 3rd person setne setnou — — The verb stít does not have present tense and the present forms are used to express future only. participles past participles passive participles singular plural singular plural masculine animate sťal, setnul sťali, setnuli sťat, setnut sťati, setnuti masculine inanimate sťaly, setnuly sťaty, setnuty feminine sťala, setnula sťata, setnuta neuter sťalo, setnulo sťala, setnula sťato, setnuto sťata, setnuta transgressives present past masculine singular — sťav, setnuv feminine + neuter singular — sťavši, setnuvši plural — sťavše, setnuvše

Further reading

• “stíti”, in Příruční slovník jazyka českého (in Czech), 1935–1957
• “stíti”, in Slovník spisovného jazyka českého (in Czech), 1960–1971, 1989
• “stít”, in Internetová jazyková příručka (in Czech), 2008–2025