önökön

From Wiktionary, the free dictionary
Jump to navigation Jump to search

Hungarian

[edit]

Etymology

[edit]

ön +‎ -ök +‎ -ön

Pronunciation

[edit]
  • IPA(key): [ˈønøkøn]
  • Hyphenation: önö‧kön

Pronoun

[edit]

önökön

  1. superessive plural of ön