From Wiktionary, the free dictionary
Jump to navigation
Jump to search
- IPA(key): [ˈkaːnon]
- Hyphenation: ká‧non
kánon m inan
- (music) round
Declension of kánon (hard masculine inanimate)
- kánon in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
- kánon in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989
- kánon in Internetová jazyková příručka