suþmenn

From Wiktionary, the free dictionary
Jump to navigation Jump to search

Old English

[edit]

Pronunciation

[edit]
  • IPA(key): /ˈsuːθˌmenn/, [ˈsuːðˌmen]

Noun

[edit]

sūþmenn

  1. inflection of sūþmann:
    1. nominative/accusative plural
    2. dative singular