jednoznačný

Czech

Etymology

From jedno- +‎ značit +‎ -ný.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈjɛdnoznat͡ʃniː]

Adjective

jednoznačný

1. unambiguous
2. unequivocal

Declension

Declension of jednoznačný (hard)

singular
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	jednoznačný		jednoznačná	jednoznačné
genitive	jednoznačného		jednoznačné	jednoznačného
dative	jednoznačnému		jednoznačné	jednoznačnému
accusative	jednoznačného	jednoznačný	jednoznačnou	jednoznačné
locative	jednoznačném		jednoznačné	jednoznačném
instrumental	jednoznačným		jednoznačnou	jednoznačným
plural
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	jednoznační	jednoznačné		jednoznačná
genitive	jednoznačných
dative	jednoznačným
accusative	jednoznačné			jednoznačná
locative	jednoznačných
instrumental	jednoznačnými

Antonyms

• mnohoznačný m

Derived terms

• jednoznačně

 

Further reading

• jednoznačný in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
• jednoznačný in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989
• jednoznačný in Internetová jazyková příručka