bezvýhradný

Czech

Etymology

From bez- +‎ výhrada +‎ -ný.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈbɛzviːɦradniː]

Adjective

bezvýhradný

1. unconditional, unreserved, implicit

Declension

Declension of bezvýhradný (hard)

singular
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	bezvýhradný		bezvýhradná	bezvýhradné
genitive	bezvýhradného		bezvýhradné	bezvýhradného
dative	bezvýhradnému		bezvýhradné	bezvýhradnému
accusative	bezvýhradného	bezvýhradný	bezvýhradnou	bezvýhradné
locative	bezvýhradném		bezvýhradné	bezvýhradném
instrumental	bezvýhradným		bezvýhradnou	bezvýhradným
plural
	masculine animate	masculine inanimate	feminine	neuter
nominative	bezvýhradní	bezvýhradné		bezvýhradná
genitive	bezvýhradných
dative	bezvýhradným
accusative	bezvýhradné			bezvýhradná
locative	bezvýhradných
instrumental	bezvýhradnými

Further reading

• bezvýhradný in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
• bezvýhradný in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989