կանոնավոր

From Wiktionary, the free dictionary
Jump to navigation Jump to search

Armenian

[edit]

Alternative forms

[edit]

Etymology

[edit]

կանոն (kanon) +‎ -ավոր (-avor)

Pronunciation

[edit]

Adjective

[edit]

կանոնավոր (kanonavor) (superlative ամենականոնավոր)

  1. regular

Declension

[edit]
nominalized, i-type (Eastern Armenian)
singular plural
nominative կանոնավոր (kanonavor) կանոնավորներ (kanonavorner)
dative կանոնավորի (kanonavori) կանոնավորների (kanonavorneri)
ablative կանոնավորից (kanonavoricʻ) կանոնավորներից (kanonavornericʻ)
instrumental կանոնավորով (kanonavorov) կանոնավորներով (kanonavornerov)
locative կանոնավորում (kanonavorum) կանոնավորներում (kanonavornerum)
definite forms
nominative կանոնավորը/կանոնավորն (kanonavorə/kanonavorn) կանոնավորները/կանոնավորներն (kanonavornerə/kanonavornern)
dative կանոնավորին (kanonavorin) կանոնավորներին (kanonavornerin)
1st person possessive forms (my)
nominative կանոնավորս (kanonavors) կանոնավորներս (kanonavorners)
dative կանոնավորիս (kanonavoris) կանոնավորներիս (kanonavorneris)
ablative կանոնավորիցս (kanonavoricʻs) կանոնավորներիցս (kanonavornericʻs)
instrumental կանոնավորովս (kanonavorovs) կանոնավորներովս (kanonavornerovs)
locative կանոնավորումս (kanonavorums) կանոնավորներումս (kanonavornerums)
2nd person possessive forms (your)
nominative կանոնավորդ (kanonavord) կանոնավորներդ (kanonavornerd)
dative կանոնավորիդ (kanonavorid) կանոնավորներիդ (kanonavornerid)
ablative կանոնավորիցդ (kanonavoricʻd) կանոնավորներիցդ (kanonavornericʻd)
instrumental կանոնավորովդ (kanonavorovd) կանոնավորներովդ (kanonavornerovd)
locative կանոնավորումդ (kanonavorumd) կանոնավորներումդ (kanonavornerumd)