Ľutoš

See also: lutos and Lutos

Old Czech

Etymology

From ľut (“furiousness”).

Pronunciation

• IPA^(key): (13^th CE) /ˈlutoʃ/
• IPA^(key): (15^th CE) /ˈlitoʃ/

Proper noun

Ľutoš m pers

1. a male given name

Declension

Declension of Ľutoš (soft o-stem)

	singular	dual	plural
nominative	Ľutoš	Ľutošě	Ľutoši, Ľutošové
genitive	Ľutošě	Ľutošú	Ľutošóv
dative	Ľutošu, Ľutošovi	Ľutošoma	Ľutošóm
accusative	Ľutošě	Ľutošě	Ľutošě
vocative	Ľutošu	Ľutošě	Ľutoši, Ľutošové
locative	Ľutošu, Ľutošovi	Ľutošú	Ľutoších
instrumental	Ľutošem	Ľutošoma	Ľutoši

This table shows the most common forms around the 13th century.
See also Appendix:Old Czech nouns and Appendix:Old Czech pronunciation.

References

• Jan Gebauer (1903–1916) “Ľutoš”, in Slovník staročeský (in Czech), Prague: Česká grafická společnost "unie", Česká akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění