samohláskový

From Wiktionary, the free dictionary
Jump to navigation Jump to search

Czech[edit]

Etymology[edit]

From samohláska +‎ -ový.

Adjective[edit]

samohláskový

  1. (relational) vowel; vocalic

Declension[edit]

Further reading[edit]

  • samohláskový in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
  • samohláskový in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989