koniugacjo

From Wiktionary, the free dictionary
Jump to navigation Jump to search

Polish

[edit]

Pronunciation

[edit]
  • IPA(key): /kɔɲuˈɡat͡sjɔ/
  • Rhymes: -at͡sjɔ
  • Syllabification: ko‧niu‧ga‧cjo

Noun

[edit]

koniugacjo

  1. vocative singular of koniugacja