ďateľ

See also: datel, Datel, Ďatel, and Ďateľ

Slovak

Etymology

From Proto-Slavic *dętelъ. Cognate with Russian дятел (djatel), Slovene detel, regional Bulgarian детел (detel), Serbo-Croatian дѐтао.

Pronunciation

• IPA^(key): /ˈɟacɛʎ/

Noun

ďateľ m (genitive singular ďateľa, ďatľa, nominative plural ďatele, ďatle, genitive plural ďateľov, ďatľov)

1. woodpecker

Declension

Declension of ďateľ

	singular	plural
nominative	ďateľ	ďatele, ďatle
genitive	ďateľa, ďatľa	ďateľov, ďatľov
dative	ďateľovi, ďatľovi	ďateľom, ďatľom
accusative	ďateľa, ďatľa	ďatele, ďatle
locative	ďateľovi, ďatľovi	ďateľoch, ďatľoch
instrumental	ďateľom, ďatľom	ďateľmi, ďatľami

Further reading

• “ďateľ”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2024