genitív

See also: genitiv, Genitiv, and genitīv

Slovak

Etymology

From Latin genitīvus, from genitus, the perfect passive participle of gignō (“beget”).

Pronunciation

• IPA^(key): /ɡenitiːv/, [ˈɡenitiːu̯]
• Rhymes: -itiːv
• Hyphenation: ge‧ni‧tív

Noun

genitív m inan (relational adjective genitívny)

1. (grammar) genitive case

   Synonym: druhý pád

Declension

Declension of genitív
(pattern dub)

	singular	plural
nominative	genitív	genitívy
genitive	genitívu	genitívov
dative	genitívu	genitívom
accusative	genitív	genitívy
locative	genitíve	genitívoch
instrumental	genitívom	genitívmi

Further reading

• “genitív”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2026