obytný

Czech

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈobɪtniː]

Adjective

obytný

1. residential, living, dwelling

Declension

Declension of obytný (hard)

singular
	masculine		feminine	neuter
	animate	inanimate
nominative	obytný		obytná	obytné
genitive	obytného		obytné	obytného
dative	obytnému		obytné	obytnému
accusative	obytného	obytný	obytnou	obytné
locative	obytném		obytné	obytném
instrumental	obytným		obytnou	obytným
plural
	masculine		feminine	neuter
	animate	inanimate
nominative	obytní	obytné		obytná
genitive	obytných
dative	obytným
accusative	obytné			obytná
locative	obytných
instrumental	obytnými

Further reading

• “obytný”, in Příruční slovník jazyka českého (in Czech), 1935–1957
• “obytný”, in Slovník spisovného jazyka českého (in Czech), 1960–1971, 1989