yüzükoyun

From Wiktionary, the free dictionary
Jump to navigation Jump to search

Turkish[edit]

Etymology[edit]

From yüz (“face”) + koymak (“to put”).

Pronunciation[edit]

  • IPA(key): /jy.ˈzy.ko.jun/
  • Hyphenation: yü‧zü‧ko‧yun

Adverb[edit]

yüzükoyun

  1. face-down
    Synonym: yüzüstü