потолочный

From Wiktionary, the free dictionary
Jump to navigation Jump to search

Russian

[edit]

Etymology

[edit]

потоло́к (potolók) +‎ -ный (-nyj)

Pronunciation

[edit]
  • IPA(key): [pətɐˈɫot͡ɕnɨj]

Adjective

[edit]

потоло́чный (potolóčnyj)

  1. (relational) ceiling
    • 1879, Николай Лесков [Nikolai Leskov], “Глава четвёртая”, in Чертогон; English translation from Richard Pevear and Larissa Volokhonsky, transl., The Devil-Chase, New York: Alfred A. Knopf, 2013:
      Рестора́н представля́л полне́йшее разоре́ние: ни одно́й драпиро́вки, ни одного́ це́лого зе́ркала, да́же потоло́чная лю́стра — и та лежа́ла на полу́ вся в куска́х, и хруста́льные при́змы её лома́лись под нога́ми е́ле броди́вшей, утомлённой прислу́ги.
      Restorán predstavljál polnéjšeje razorénije: ni odnój drapiróvki, ni odnovó célovo zérkala, dáže potolóčnaja ljústra — i ta ležála na polú vsja v kuskáx, i xrustálʹnyje prízmy jejó lomálisʹ pod nogámi jéle brodívšej, utomljónnoj prislúgi.
      The restaurant was a picture of total devastation: not a single drape, not a single intact mirror, even the overhead chandelier lay all in pieces on the floor, and its crystal prisms crunched under the feet of the barely stirring, exhausted waiters.

Declension

[edit]