ขืน

From Wiktionary, the free dictionary
Jump to navigation Jump to search

Thai[edit]

Pronunciation[edit]

Orthographic/Phonemicขืน
kʰ ụ̄ n
RomanizationPaiboonkʉ̌ʉn
Royal Institutekhuen
(standard) IPA(key)/kʰɯːn˩˩˦/(R)

Verb[edit]

ขืน (kʉ̌ʉn) (abstract noun การขืน)

  1. to force.
  2. to disobey.