chcieť

Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *xъtěti.

Pronunciation

• IPA^(key): /xt͡sɪ̯ec/, [ˈxt͡sɪ̯ec]
• Rhymes: -ɪ̯ec

Verb

chcieť impf

1. to want

   Synonym: želať

Conjugation

Conjugation of chcieť (imperfective; irregular)

infinitive			chcieť
indicative		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present		chcem	chceš	chce	chceme	chcete	chcú
past	masculine	chcel som	chcel si	chcel	chceli sme	chceli ste	chceli
	feminine	chcela som	chcela si	chcela
	neuter	chcelo som	chcelo si	chcelo
past perfect	masculine	bol som chcel	bol si chcel	bol chcel	boli sme chceli	boli ste chceli	boli chceli
	feminine	bola som chcela	bola si chcela	bola chcela
	neuter	bolo som chcelo	bolo si chcelo	bolo chcelo
future		budem chcieť	budeš chcieť	bude chcieť	budeme chcieť	budete chcieť	budú chcieť
conditional		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present	masculine	chcel by som	chcel by si	chcel by	chceli by sme	chceli by ste	chceli by
	feminine	chcela by som	chcela by si	chcela by
	neuter	chcelo by som	chcelo by si	chcelo by
past	masculine	bol by som chcel	bol by si chcel	bol by chcel	boli by sme chceli	boli by ste chceli	boli by chceli
	feminine	bola by som chcela	bola by si chcela	bola by chcela
	neuter	bolo by som chcelo	bolo by si chcelo	bolo by chcelo
imperative		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present		—	chci	—	chcime	chcite	—
non-finite forms		participles				transgressive	verbal noun
		present active	past active	passive	l-participle
		chcejúci	—	chcený	chcel, chcela, chcelo, chceli	chcejúc	chcenie

Related terms

• chcenie
• chtivý
• chuť
• chcený

Further reading

• “chcieť”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2026