sláva

From Wiktionary, the free dictionary
Jump to navigation Jump to search
See also: slava, Sláva, slavā, slāva, slāvā, and slavă

Czech[edit]

Etymology[edit]

Inherited from Old Czech sláva, from Proto-Slavic *slava.

Pronunciation[edit]

Noun[edit]

sláva f

  1. fame (state of being well-known and spoken of)
    Synonyms: věhlas, proslulost
  2. glory

Declension[edit]

Related terms[edit]

Further reading[edit]

  • sláva in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
  • sláva in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989
  • sláva in Internetová jazyková příručka

Slovak[edit]

Etymology[edit]

Inherited from Proto-Slavic *slava.

Pronunciation[edit]

Noun[edit]

sláva f (genitive singular slávy, nominative plural slávy, genitive plural sláv, declension pattern of žena)

  1. glory
  2. fame
  3. (colloquial) celebration

Declension[edit]

Derived terms[edit]

Further reading[edit]

  • sláva”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2024