Jump to content

союзник

From Wiktionary, the free dictionary

Russian

[edit]

Etymology

[edit]

сою́з (sojúz) +‎ -ник (-nik)

Pronunciation

[edit]
  • IPA(key): [sɐˈjʉzʲnʲɪk]
  • Audio:(file)

Noun

[edit]

сою́зник (sojúznikm anim (genitive сою́зника, nominative plural сою́зники, genitive plural сою́зников, female equivalent сою́зница)

  1. ally (one united to another by treaty or league)

Declension

[edit]
[edit]

Ukrainian

[edit]

Etymology

[edit]

сою́з (sojúz) +‎ -ник (-nyk)

Pronunciation

[edit]

Noun

[edit]

сою́зник (sojúznykm pers (genitive сою́зника, nominative plural сою́зники, genitive plural сою́зників, female equivalent сою́зниця)

  1. ally

Declension

[edit]
Declension of сою́зник
(pers velar masc-form accent-a)
singular plural
nominative сою́зник
sojúznyk
сою́зники
sojúznyky
genitive сою́зника
sojúznyka
сою́зників
sojúznykiv
dative сою́зникові, сою́знику
sojúznykovi, sojúznyku
сою́зникам
sojúznykam
accusative сою́зника
sojúznyka
сою́зників
sojúznykiv
instrumental сою́зником
sojúznykom
сою́зниками
sojúznykamy
locative сою́зникові, сою́знику
sojúznykovi, sojúznyku
сою́зниках
sojúznykax
vocative сою́знику
sojúznyku
сою́зники
sojúznyky

Further reading

[edit]