kašľať

See also: kašlat, and kašlať

Slovak

Alternative forms

• kašlať

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *kašьľati.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈkaʃʎac]

Verb

kašľať impf

1. to cough

Conjugation

Conjugation of kašľať (imperfective; class IV, pattern česať)

infinitive			kašľať
indicative		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present		kašlem	kašleš	kašle	kašleme	kašlete	kašľú
past	masculine	kašľal som	kašľal si	kašľal	kašľali sme	kašľali ste	kašľali
	feminine	kašľala som	kašľala si	kašľala
	neuter	kašľalo som	kašľalo si	kašľalo
past perfect	masculine	bol som kašľal	bol si kašľal	bol kašľal	boli sme kašľali	boli ste kašľali	boli kašľali
	feminine	bola som kašľala	bola si kašľala	bola kašľala
	neuter	bolo som kašľalo	bolo si kašľalo	bolo kašľalo
future		budem kašľať	budeš kašľať	bude kašľať	budeme kašľať	budete kašľať	budú kašľať
conditional		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present	masculine	kašľal by som	kašľal by si	kašľal by	kašľali by sme	kašľali by ste	kašľali by
	feminine	kašľala by som	kašľala by si	kašľala by
	neuter	kašľalo by som	kašľalo by si	kašľalo by
past	masculine	bol by som kašľal	bol by si kašľal	bol by kašľal	boli by sme kašľali	boli by ste kašľali	boli by kašľali
	feminine	bola by som kašľala	bola by si kašľala	bola by kašľala
	neuter	bolo by som kašľalo	bolo by si kašľalo	bolo by kašľalo
imperative		singular			plural
		first	second	third	first	second	third
present		—	kašli	—	kašlime	kašlite	—
non-finite forms		participles				transgressive	verbal noun
		present active	past active	passive	l-participle
		kašľúci	—	—	kašľal, kašľala, kašľalo, kašľali	kašľúc	kašľanie

Further reading

• “kašľať”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2024