कण

From Wiktionary, the free dictionary
Archived revision by Lo Ximiendo (talk | contribs) as of 01:28, 13 May 2019.
Jump to navigation Jump to search
See also: कोण

Hindi

Etymology

Borrowed from Sanskrit कण (káṇa).

Noun

कण (kaṇm

  1. a speck, particle, atom

Marathi

Etymology

Borrowed from Sanskrit कण (káṇa).

Noun

कण (kaṇm

  1. particle, atom

Sanskrit

Alternative forms

Etymology

From Proto-Indo-Aryan *kánas, from Proto-Indo-Iranian *kánas, from Proto-Indo-European *kón-os, from *kón- (dust, ashes). Cognate with Latin cinis, Ancient Greek κόνις (kónis).

Pronunciation

Noun

कण (káṇa) stemm

  1. any minute particle, atom
  2. a grain, grain of corn, single seed.

Declension

Masculine a-stem declension of कण (káṇa)
Singular Dual Plural
Nominative कणः
káṇaḥ
कणौ / कणा¹
káṇau / káṇā¹
कणाः / कणासः¹
káṇāḥ / káṇāsaḥ¹
Vocative कण
káṇa
कणौ / कणा¹
káṇau / káṇā¹
कणाः / कणासः¹
káṇāḥ / káṇāsaḥ¹
Accusative कणम्
káṇam
कणौ / कणा¹
káṇau / káṇā¹
कणान्
káṇān
Instrumental कणेन
káṇena
कणाभ्याम्
káṇābhyām
कणैः / कणेभिः¹
káṇaiḥ / káṇebhiḥ¹
Dative कणाय
káṇāya
कणाभ्याम्
káṇābhyām
कणेभ्यः
káṇebhyaḥ
Ablative कणात्
káṇāt
कणाभ्याम्
káṇābhyām
कणेभ्यः
káṇebhyaḥ
Genitive कणस्य
káṇasya
कणयोः
káṇayoḥ
कणानाम्
káṇānām
Locative कणे
káṇe
कणयोः
káṇayoḥ
कणेषु
káṇeṣu
Notes
  • ¹Vedic

Descendants

  • Assamese: কণী (koni), কণা (kona), কনি (koni)
  • Hindi: कण (kaṇ)
  • Kannada: ಕಣ (kaṇa)
  • Malayalam: കണം (kaṇaṁ)
  • Marathi: कण (kaṇ)
  • Telugu: కణము (kaṇamu)

References