páciens

Definition from Wiktionary, the free dictionary
Jump to: navigation, search

Hungarian[edit]

Etymology[edit]

From German Patient, from Latin patiēns[1], present participle of patior (I suffer, endure) +‎ -ens.

Pronunciation[edit]

  • IPA(key): [ˈpaːt͡siʲɛnʃ]
  • Hyphenation: pá‧ci‧ens

Noun[edit]

páciens (plural páciensek)

  1. patient (someone who receives treatment from a doctor)

Declension[edit]

Inflection (stem in -e-, front unrounded harmony)
singular plural
nominative páciens páciensek
accusative pácienst pácienseket
dative páciensnek pácienseknek
instrumental pácienssel páciensekkel
causal-final páciensért páciensekért
translative pácienssé páciensekké
terminative páciensig páciensekig
essive-formal páciensként páciensekként
essive-modal
inessive páciensben páciensekben
superessive páciensen pácienseken
adessive páciensnél pácienseknél
illative páciensbe páciensekbe
sublative páciensre páciensekre
allative pácienshez páciensekhez
elative páciensből páciensekből
delative páciensről páciensekről
ablative pácienstől páciensektől
Possessive forms of páciens
possessor single possession multiple possessions
1st person sing. páciensem pácienseim
2nd person sing. páciensed pácienseid
3rd person sing. páciense páciensei
1st person plural páciensünk pácienseink
2nd person plural páciensetek pácienseitek
3rd person plural páciensük pácienseik

Synonyms[edit]

References[edit]