Jump to content

क्रम

From Wiktionary, the free dictionary

Hindi

[edit]

Etymology

[edit]

Borrowed from Sanskrit क्रम (krama).

Pronunciation

[edit]
  • (Delhi) IPA(key): /kɾəm/, [kɾɐ̃m]

Noun

[edit]

क्रम (kramm

  1. order, sequence, arrangement
  2. system, organization
    Synonym: तंत्र (tantra)

Declension

[edit]
Declension of क्रम (masc cons-stem)
singular plural
direct क्रम
kram
क्रम
kram
oblique क्रम
kram
क्रमों
kramõ
vocative क्रम
kram
क्रमो
kramo

Derived terms

[edit]

Sanskrit

[edit]

Alternative scripts

[edit]

Etymology

[edit]

From क्रामति (krāmati, to stride, go), from Proto-Indo-Iranian *krā́mHti.

Pronunciation

[edit]

Noun

[edit]

क्रम (kráma) stemm

  1. a step
  2. going, progress, proceeding
  3. route, path, way
  4. the foot
  5. order, series, consecutiveness, succession
  6. system, organization, ordering
  7. heredity
  8. method, manner, "in which manner" (when in the instrumental)
  9. rite, custom, rule, tradition
  10. occasion, circumstance, effectuation, cause

Declension

[edit]
Masculine a-stem declension of क्रम
singular dual plural
nominative क्रमः (krámaḥ) क्रमौ (krámau)
क्रमा¹ (krámā¹)
क्रमाः (krámāḥ)
क्रमासः¹ (krámāsaḥ¹)
accusative क्रमम् (krámam) क्रमौ (krámau)
क्रमा¹ (krámā¹)
क्रमान् (krámān)
instrumental क्रमेण (krámeṇa) क्रमाभ्याम् (krámābhyām) क्रमैः (krámaiḥ)
क्रमेभिः¹ (krámebhiḥ¹)
dative क्रमाय (krámāya) क्रमाभ्याम् (krámābhyām) क्रमेभ्यः (krámebhyaḥ)
ablative क्रमात् (krámāt) क्रमाभ्याम् (krámābhyām) क्रमेभ्यः (krámebhyaḥ)
genitive क्रमस्य (krámasya) क्रमयोः (krámayoḥ) क्रमाणाम् (krámāṇām)
locative क्रमे (kráme) क्रमयोः (krámayoḥ) क्रमेषु (krámeṣu)
vocative क्रम (kráma) क्रमौ (krámau)
क्रमा¹ (krámā¹)
क्रमाः (krámāḥ)
क्रमासः¹ (krámāsaḥ¹)
  • ¹Vedic
[edit]

Descendants

[edit]

References

[edit]